Aj úspech môže živnostníka položiť. Najmä jeho odvody


Veronika Dubielová, konateľka spoločnosti Účtovná jednotka pre Hospodárske noviny odpovedá na otázky týkajúce sa porovnania živnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.

Ktorý z rozdielov medzi živnosťou a eseročkou je najväčší, najdôležitejší?

Jedným zo zásadných rozdielov je výška sadzby dane. Pre živnosť, teda fyzickú osobu, platia dve sadzby dane v závislosti od výšky dosiahnutého základu dane. Ak má živnostník daňový základ nižší ako 35 022,31 eura, použije sa sadzba dane iba 19 percent. Ak túto hranicu presiahne, suma prevyšujúca 35 022,31 eura sa zdaní 25 percentami.

Pre právnické osoby je sadzba 22 percent. Ak podnikateľ vie, že jeho základ dane nepresiahne sumu 35 022,31 eura, daň je výhodnejšia u fyzickej osoby. Netreba však zabúdať na to, že pre právnické osoby sa zaviedla minimálna výška dane – daňová licencia. Treba ju zaplatiť aj v prípade, ak by firma vykázala napríklad daňovú stratu.

Za rozhodujúci rozdiel mnohí považujú ručenie majetkom za prípadné škody. Preto dajú skôr prednosť eseročke ako živnosti. Je to správny motív pri rozhodovaní sa o forme podnikania?

Ručenie je naozaj dôležitým prvkom pri rozhodovaní sa medzi živnosťou a eseročkou. Pri živnosti podnikateľ ručí neobmedzene, teda celým svojím majetkom. V eseročke spoločníci ručia len do výšky svojich nesplatených vkladov.

Veľkým rozdielom medzi živnosťou a eseročkou je aj spôsob zisťovania výsledku hospodárenia a základu dane. Zasahuje to aj do účtovníctva. Nie je z tohto pohľadu výhodnejšie byť živnostníkom ako si založiť firmu?

Eseročka musí viesť povinne podvojné účtovníctvo. Preto sa zisk alebo strata vypočíta ako rozdiel výnosov a nákladov. Výnos vzniká napríklad v momente predaja tovaru alebo služby. Zjednodušene povedané, pri vystavení faktúry a bez ohľadu na to, kedy bude zaplatená a či vôbec bude zaplatená.

Náklad vzniká napríklad pri spotrebe materiálu alebo služieb (pri prijatí faktúry od dodávateľa) bez ohľadu na to, kedy bude faktúra zaplatená a či vôbec bude zaplatená. Môže sa teda stať, že firma musí zaplatiť daň zo sumy vystavenej faktúry, ktorú nemá od odberateľa zaplatenú. Ale u živnostníka sa základ dane vypočíta ako rozdiel príjmov a výdavkov, ktoré boli skutočne inkasované alebo zaplatené. Takže z toho pohľadu je lepšie byť živnostníkom.

Čítajte v Hospodárskych novinách

Kto sme?


Sme tím odborníkov na daňovú a účtovnú problematiku. 

Viac o nás

Vedeli ste, že finančná správa uložila pri kontrolách v roku 2014 sankcie vo výške viac ako 18 mil. eur?