Novinky

Výdavky, resp. náklady sa u podnikateľov delia v zásade na daňové a nedaňové (daňovo neuznané). Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) vtedy, ak sú jednoznačne splnené tieto dve podmienky:

• ide o výdavok (náklad) preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
• výdavok (náklad) je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) upravuje a požaduje aj splnenie rôznych špecifických podmienok na daňovú uznateľnosť výdavku (náklady), napríklad limituje jeho výšku alebo vyžaduje vykonanie úhrady. Práve tejto druhej špecifickej podmienke sa budeme venovať v nasledujúcom texte.

Výdavky (náklady), ktorým je potrebné koncom roka venovať zvýšenú pozornosť

Zákon o dani z príjmov vyžaduje zaplatenie ako podmienku na daňové uznanie týchto typov nákladov:

• kompenzačné platby,
• nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku,
• výdavky (náklady) na marketingové štúdie, iné štúdie a prieskum trhu,
• odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa sprostredkovania,
• výdavky (náklady) viažuce sa k úhrade príjmov daňovníkom nezmluvných štátov,
• výdavky (náklady) na vybrané poradenské a právne služby,
• výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov,
• výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Samostatnou kategóriou sú daňové výdavky uplatnené ako percento z úhrnu príjmov – tzv. paušálne výdavky. Sú to formálne uplatnené výdavky. Nie sú preukázateľné (t. j. nie sú potrebné doklady) a nie sú zaúčtované v účtovníctve ani evidované v daňovej evidencii. Často ich uplatňujú živnostníci z oblasti kreatívnych povolaní, ktorým vznikajú veľmi nízke skutočné výdavky.

Na úhrady na konci roka 2016 by si mali dať pozor predovšetkým firmy

Splnenie podmienky zaplatenia musia preverovať firmy (napr. s.r.o.) a iní daňovníci, ktorí vedú podvojné účtovníctvo. Zisťovanie základu dane a sumy daňovej povinnosti k dani z príjmov je v prípade vedenia podvojného účtovníctva (napr. v s.r.o.) náročnejšie, nakoľko sa výsledok hospodárenia (napr. zisk) vyčíslený podľa účtovných predpisov musí ešte v daňovom priznaní upraviť na základ dane v súlade so zákonom o dani z príjmov. Situácia keď sa účtovný zisk a daňový zisk rovnajú je skôr teoretická a v praxi k nej často neprichádza.

Náklad vynaložený na podnikateľskú činnosť zaúčtovaný v účtovníctve síce spĺňa základné predpoklady na daňové uznanie, avšak skôr ako ho s.r.o. uplatní v daňovom priznaní, musí sa bližšie pozrieť na typ tohto nákladu a preveriť, či bola úhrada bankovým prevodom alebo v hotovosti vykonaná najneskôr 31.12.2016, prípadne boli vzájomné pohľadávky k tomuto dátumu započítané. Preto je vhodné, aby sa tieto typy nákladov sledovali v účtovníctve pomocou analytickej evidencie. Samotné postupy účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve požadujú vytvorenie analytických účtov spôsobom, ktorý zohľadňuje požiadavky na vyčíslenie základu dane jednotlivých daní (t. j. aj dane z príjmov). Nevhodne nastaveným účtovným rozvrhom dochádza k prácnej analýze jednotlivých nákladových položiek pri zostavovaní daňového priznania a nie je vylúčené ani riziko vzniku chýb, ktoré vedú k pokutám a iným sankciám.

Aké dôsledky má podmienka zaplatenia na uznanie daňových výdavkov (nákladov)?

Podmienka zaplatenia môže odložiť uznanie daňového výdavku (nákladu) na nasledujúce zdaňovacie obdobia. Daňovník (napr. s.r.o.) sa môže na základe svojej aktuálnej daňovej situácie rozhodnúť, či faktúry zaplatí v prebiehajúcom zdaňovacom období alebo v nasledujúcom zdaňovacom období.

Zaplatenie v ešte prebiehajúcom zdaňovacom období je vhodné napríklad aj v súčasnom roku 2016, nakoľko od budúceho roka sa znižuje sadzba dane z príjmov právnickej osoby z 22 % na 21 %. Náklady uznané do daňových výdavkov v roku 2016 prinesú daňovú úsporu na dani z príjmov.

Príklad: Advokátska kancelária vypracovala v roku 2016 spoločnosti Alfa, s.r.o. právnu analýzu v hodnote 10 000 eur. Právna analýza je služba poskytnutá v roku 2016, t. j. je nákladom roka 2016. Prijatá faktúra je splatná 7. januára 2017. Ak spoločnosť Alfa, s.r.o. faktúru zaplatí v roku 2016, daňový náklad zníži jej daň z príjmov vo výške 2 200 eur. Ak faktúru zaplatí v roku 2017, v ktorom sa začne uplatňovať nižšia sadzba dane z príjmov (21 %), daň z príjmov bude nižšia o 2 100 eur.

Ďalším aspektom uznania niektorých typov nákladov za daňovo účinné až po zaplatení je zvyšovanie platobnej disciplíny podnikateľov. Ak nezaplatené faktúry nemôžu byť zahrnuté do daňových výdavkov, povinnosť platenia vyššej dane z príjmov môže nezodpovedných podnikateľov motivovať úhrade týchto faktúr.

Nerovnaký prístup k zahrnutiu príjmov (výnosov) do zdaniteľných príjmov

Logicky by malo vyplývať, že ak sa na jednej strane zahrnie náklady do daňových výdavkov až po zaplatení (úhrade), tak sa na druhej strane zahrnie výnos do zdaniteľných príjmov tiež po zaplatení (inkase). Zákon o dani z príjmov túto logiku uplatňuje len v jedinom prípade, a to v prípade príjmov (výnosov) za realizované marketingové a iné štúdie a za realizovaný prieskum trhu.

V ostatných prípadoch platí, že veriteľ (dodávateľ) zahrnie výnos do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom je realizovaný, t. j. kedy je poskytnutá právna služba, poskytnuté daňové poradenstvo, poskytnuté účtovné alebo mzdové služby, prenajatý hmotný majetok alebo nehmotný majetok, atď. Inými slovami, pre zdanenie výnosu je v zásade rozhodujúci dátum dodania uvedený na faktúre, nie dátum jej zaplatenia. U veriteľa (dodávateľa) nie je zahrnutie výnosu do základu dane podmienené prijatím platby.

Príklad: Spoločnosť Účtovná jednotka, s.r.o. poskytne v decembri 2016 daňové poradenstvo spoločnosti Alfa, s.r.o. Faktúru vo výške 1 000 eur vystaví 20. decembra 2016 s lehotou splatnosti 4. januára 2017. Platbu od spoločnosti Alfa, s.r.o. inkasuje 4. januára 2017 bankovým prevodom. Tieto transakcie budú mať na uvedené spoločnosti v rokoch 2016 a 2017 vplyv uvedený v nasledujúcich tabuľkách.

Účtovná jednotka, s.r.o. (dodávateľ, veriteľ)

Alfa, s.r.o. (odberateľ, dlžník)

Ďalšie obmedzenia pri výdavkoch (nákladoch), ktoré sú daňovo uznané až po zaplatení

Okrem podmienky zaplatenia je potrebné sledovať aj niektoré ďalšie špecifické podmienky, splnenie ktorých zákon o dani z príjmov vyžaduje na zahrnutie daného nákladu do daňových výdavkov.

Náklady na odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby sú daňovo uznané až po zaplatení a naviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Ak bude provízia vyššia ako 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu, prevyšujúca suma bude daňovo neuznaným nákladom, aj keď bude sprostredkovateľovi uhradená.

Náklady, ktoré predstavujú platby daňovníkom nezmluvných štátov sú daňovo uznané až po zaplatení a až v tom zdaňovacom období, v ktorom sú splnené povinnosti súvisiace so zrazením dane alebo so zabezpečením dane.

Náklady na sponzorské na základe zmluvy o sponzorstve v športe možno zahrnúť do základu dane po zaplatení, a ak je splnených niekoľko podmienok (napr. sponzor dosiahne kladný základ dane) a len v rozsahu, v ktorom bolo skutočne sponzorovaným použité v danom zdaňovacom období.

Niektoré náklady, ktorých daňová uznateľnosť je naviazaná na zaplatenie sa časovo rozlišujú. Ide o tieto náklady na:

• nájomné platené fyzickej osobe,
• získanie noriem a certifikátov, ak ich obstarávacia cena prevyšuje 2 400 eur.

Zaplatené nájomné fyzickej osobe sa zahrnie do daňových výdavkov najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Zákon o dani z príjmov prihliada na všetky fyzické osoby rovnako. Časovo sa rozlišuje nájomné zaplatené fyzickej osobe, ktoré je občanom (nepodniká), ako aj fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom (napr. živnostníkom). 

Zákon o dani z príjmov nedefinuje normu ani certifikát. Odvoláva sa na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý taktiež nedefinuje normu ani certifikát. Postupy účtovania v podvojnom účtovníctve upravujú účtovanie o normách a certifikátoch, pričom:

• normy a certifikáty sa nepovažujú za dlhodobý nehmotný majetok,
• náklady na získanie noriem a certifikátov sa časovo nerozlišujú, ak nie sú platené vopred.