Odpisovaním majetku sa rozumie postupné rozpúšťanie obstarávacej ceny, reprodukčnej obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov príslušného majetku do nákladov v priebehu doby jeho životnosti.
Výška odpisu dlhodobého hmotného majetku vypočítaná podľa národnej úpravy SR závisí od dvoch základných skutočností, a to:
- od obstarávacej ceny (resp. reprodukčnej obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov), za ktorú bol dlhodobý hmotný majetok obstaraný a
- od odpisovej sadzby.
Správne stanovenie odpisovej sadzby závisí predovšetkým od správneho určenia životnosti konkrétneho druhu majetku, ktorou sa rozumie časové obdobie, v priebehu ktorého je tento majetok v činnosti v súlade so svojím pôvodným určením. Toto obdobie sa nekryje s dobou možnej fyzickej existencie, ktorá je v podstate neobmedzená. Nekryje sa ani s dobou prakticky možnej činnosti, pretože vhodným spôsobom je možné dosiahnuť predĺženie životnosti o niekoľko rokov. Z uvedených skutočností vyplýva, že stanovenie doby životnosti je do istej miery problematické.
Výpočet výšky odpisu ovplyvňujú dva prístupy. Prvým je snaha vyjadriť trvalé zníženie hodnoty dlhodobého hmotného majetku v závislosti od jeho skutočného opotrebenia a druhý je správne vyčíslenie nákladov (výdavkov) na zistenie základu dane z príjmov. Odpisy je preto potrebné osobitne posudzovať z účtovného a daňového hľadiska.
Daňové odpisy dlhodobého hmotného majetku
Výdavky, ktoré podnik vynaložil na obstaranie dlhodobého hmotného majetku nie je možné tak ako z účtovného, ani z daňového hľadiska zahrnúť do daňových výdavkov, resp. nákladov jednorazovo, pretože ide o majetok dlhodobého charakteru. Tieto výdavky možno do daňovo uznaných nákladov zahrnúť postupne, a to na prostredníctvom daňových odpisov. Takéto odpisovanie v SR upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Daňový odpis má charakter celkového ročného daňového výdavku (nákladu), to znamená, že jeho uplatnenie nie je podmienené intenzitou používania počas roka. Na uplatnenie daňových odpisov za dané účtovné obdobie stačí preukázať, že podnik účtoval o dlhodobom hmotnom majetku, má ho v evidencii na konci účtovného obdobia a používal ho počas tohto obdobia na zabezpečenie zdaniteľných príjmov (výnosov), bez ohľadu na to, či ho používal počas celého účtovného obdobia, alebo iba pár mesiacov. Daňový odpis predstavuje dobrovoľnú kategóriu, to znamená, že podnik ho nemá povinnosť uplatniť. Podľa § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.
Prerušenie odpisovania sa týka iba odpisovania hmotného majetku, pre nehmotný majetok táto možnosť neplatí, a to z dôvodu, že zákon o dani z príjmov odpisovanie nehmotného majetku neupravuje. Stanovuje iba, že nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými odpismi, najviac do výšky vstupnej ceny, pričom účtovná legislatíva nepovoľuje prerušenie účtovných odpisov.
Zákon o dani z príjmov ďalej určuje majetok, ktorý možno odpisovať (napr. samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí) a ktorý nemožno odpisovať (napr. pozemky).
Pre určenie výšky daňového odpisu je podstatná vstupná cena, ktorú tvorí:
- obstarávacia cena – v prípade, že podnik nadobudol majetok kúpou,
- vlastné náklady – v prípade, že podnik vytvoril majetok vlastnou činnosťou,
- reprodukčná obstarávacia cena – zistená podľa osobitných predpisov alebo stanovená súdnym znalcom.
Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky tejto vstupnej ceny (prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie, alebo do výšky zvýšenej zostatkovej ceny).
