Základným kritériom pri rozhodovaní medzi uplatňovaním skutočných (preukázateľných) daňových výdavkov a paušálnych výdavkov je výška skutočných výdavkov.
Podnikateľ porovnáva výšku svojich skutočne vynaložených výdavkov s výškou výdavkov vypočítaných ako 40 % z príjmov (zvýšených o výdavky na poistné a príspevky) a vyberie si tú možnosť, pri ktorej sú výdavky vyššie, pretože tak si môže znížiť základ dane čo najviac.
Paušálne výdavky sa oplatia najmä tým podnikateľom, ktorí nemajú vysoké výdavky na vstupy potrebné k podnikaniu a ich vlastná práca je kľúčová časť ich tržieb. Ide najmä o poskytovanie služieb, príkladom sú profesie ako informatik, programátor, účtovník, finančný poradca, advokát a pod.
Ďalším aspektom je administratívna náročnosť, ako aj výška výdavkov, ktoré sú spojené s vedením účtovníctva alebo daňovej evidencie. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov nie je potrebné viesť účtovníctvo ani daňovú evidenciu, podnikateľ nemusí odkladať pokladničné doklady, ani prijaté faktúry od svojich dodávateľov. Počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť iba evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
V prípade, že podnikateľ chce uplatňovať skutočné výdavky, musí si vybrať, či bude viesť účtovníctvo (živnostník môže viesť aj jednoduché účtovníctvo) alebo daňovú evidenciu.
