Boj proti daňovým únikom pokračuje aj novelou daňového poriadku, ktorá nadobudne účinnosť od roku 2017. Pozrite si dôležité zmeny v správe daní, ktoré budú pre podnikateľov a iné daňové subjekty platiť od roku 2017.
Skrátené vyrubovacie konanie - vyrubovací rozkaz
Vydanie vyrubovacieho rozkazu súvisí so zmenami vo vytýkacom konaní. Vo vytýkacom konaní správca dane vyzýva daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania a jeho príloh. Ak daňový subjekt v určenej lehote nedostatky s vplyvom napr. na výšku dane neodstráni, správca dane môže daň vyrubiť vydaním rozhodnutia v skrátenom vyrubovacom konaní – vyrubovacím rozkazom.
Voči vyrubovaciemu rozkazu môže daňový subjekt podať v zákonnej lehote odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Spolu s odporom musí predložiť doklady alebo iné dôkazy vzťahujúce sa na dôvody podaného odporu.
Ak nebude odpor dostatočne vecne odôvodnený, správca dane odpor odmietne a dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu nadobúda vyrubovací rozkaz právoplatnosť. Ak správca dane odpor neodmietne (t. j. daňový subjekt bude úspešný), vyrubovací rozkaz zruší a začne daňovú kontrolu.
Proti vyrubovaciemu rozkazu nemožno podať opravné prostriedky. Pôvodný návrh novely daňového poriadku dokonca nedovoľoval ani jeho preskúmanie súdom. Schválené znenie novely daňového poriadku už pripúšťa aj možnosť podania žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na súd.
Zmeny vo vytýkacom konaní – výzva správcu dane
Vytýkacie konanie je proces, ktorý iniciuje správca dane. Ak má pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh, vyzve daňový subjekt, aby tieto nedostatky daňového priznania, resp. jeho príloh, odstránil. Lehota na ich odstránenie má byť primeraná, nie však kratšia ako 15 dní. Daňový poriadok sa zostručňuje, pričom formulačné zmeny nezakladajú daňovým subjektom nové povinnosti. Neúplné údaje budú musieť byť aj naďalej doplnené, nejasnosti vysvetlené, nepravdivé údaje opravené a pod.
V pôvodnom návrhu novely daňového poriadku nebola zahrnutá povinnosť správcu dane oznámiť daňovému subjektu konkrétne nedostatky daňového priznania alebo jeho príloh, na ktoré má daňový subjekt reagovať. V porovnaní so súčasným právnym stavom by sa táto povinnosť od roku 2017 odstránila a daňové subjekty by boli vystavené neprimeranému riziku, že nebudú reagovať na všetky nedostatky. Definitívne schválená novela zákona ponecháva doterajšiu povinnosť správcu dane oznámiť daňovému subjektu vo výzve konkrétne nedostatky daňového priznania, resp. jeho príloh, ktoré mu v podstate vytýka.
V prípade neodstránenia nedostatkov budú dôsledky pre daňový subjekt závisieť od skutočnosti, či nedostatok v podanom daňovom priznaní alebo jeho prílohe má alebo nemá vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal daňový subjekt vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok (ďalej len „výšku dane“).
Ak ide o nedostatky s vplyvom na výšku dane správca dane vykoná:
- daňovú kontrolu alebo
- vydá vyrubovací rozkaz.
Daňový poriadok neustanovuje preferovaný postup správcu dane. Je teda len na rozhodnutí napr. konkrétneho daňového úradu, či začne daňovú kontrolu alebo vydá vyrubovací rozkaz. Daňovej kontrole sa však daňový subjekt nevyhne, aj keby uspel pri podaní odporu proti vyrubovaciemu rozkazu.
Nemožno v praxi vylúčiť situácie, kedy správca dane vydá vyrubovací rozkaz, pričom daň vyrubí len v odhadovanej sume, čím v podstate testuje rezistenciu daňového subjektu voči zaplateniu vyrubenej dane. Pôvodné znenie daňového poriadku umožňovalo správcovi dane (napr. daňovému úradu) vydať vyrubovací rozkaz len na základe skutočností, o ktorých nemá pochybnosti. Táto podmienka však definitívne schválená nebola.
Znenie daňového poriadku tak fakticky umožňuje postupovať správcovi dane tak, že ak má indície nasvedčujúce tomu, že napr. nadmerný odpočet DPH mal byť nižší, tak „skúsi dorubiť daň“. Následne je na daňovom subjekte, ako sa k dorubenej dani postaví. Daňový subjekt tak rozhodne sám, či dorubenú daň zaplatí (a neabsolvuje daňovú kontrolu) alebo podá odpor (a začne daňová kontrola). Ak začne daňová kontrola, dorubená daň môže byť v konečnom dôsledku vyššia alebo nižšia ako daň, ktorú daňový úrad „skúsil dorubiť“ vyrubovacím rozkazom.
Ak nejde o nedostatky s vplyvom na výšku dane daňového subjektu (napr. logické chyby, oprava SK NACE), správca dane môže odstrániť nedostatky podania z úradnej moci, ak má potrebné údaje na ich odstránenie.
Zmeny pri vydaní predbežného opatrenia
V niektorých prípadoch bude vydané predbežné opatrenie exekučným titulom. Ak bude správca dane na základe získaných informácií odôvodnene predpokladať, že daň splatná v budúcnosti nebude uhradená, môže vydať predbežné opatrenie, ktorým napr. uloží daňovému subjektu, aby na účet správcu dane zložil určenú peňažnú sumu.
V zmysle schválenej novely daňového poriadku platí postup, že v prípade hrozby nezaplatenia peňažnej sumy určenej predbežným opatrením je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania. Vykonateľné rozhodnutie je exekučným titulom a správca dane začne vymáhať peňažnú sumu v rámci daňového exekučného konania.
O exekučnom konaní sme písali aj v článku Čo prinesie novela daňového poriadku od roku 2017.
Odstránenie pochybností pri zriadení záložného práva
Zriadenie záložného práva patrí k účinným nástrojom zabezpečenia daňového nedoplatku. Daňový úrad môže zriadiť záložné právo napr. na automobil živnostníka. Ak živnostník nezaplatí daň, daňový úrad vykoná záložné právo – speňaží automobil a vyrovná daňový nedoplatok.
Záložné právo je možné zriadiť aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak má správca dane (napr. daňový úrad) odôvodnenú obavu, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. Daňová pohľadávka z pohľadu správcu dane je daňovým záväzkom daňového subjektu. Slovo „istej“ spôsobovalo v praxi interpretačné rozdiely, preto sa od roku 2017 z daňového poriadku vypúšťa.
Od roku 2017 mala nastať zmena, že daňový úrad mohol zriadiť záložné právo aj na majetok obchodných partnerov. Pôvodný návrh novely daňového poriadku rátal s možnosťou správcu dane zriadiť záložné právo aj na majetok inej osoby, ako je daňový dlžník. Platí to v prípade, ak voči tejto osobe je možné viesť daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu. Príkladom možnej aplikácie tohto ustanovenia je zabezpečenie majetku odberateľa, ktorý ručí za DPH svojho dodávateľa. Tento návrh však nebol definitívne schválený.
Nedostaviť sa na predvolanie bez ospravedlnenia bude možné len raz
V súčasnosti platí, že ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jej predvedenie (napr. políciou). Schválená novela daňového poriadku už počíta len s jedným predvolaním. Ak sa predvolaná osoba nedostaví a neospravedlní, bude predvedená – napríklad políciou.
Rozšírenie zamerania vyhľadávacej činnosti
Novelou daňového poriadku sa definícia vyhľadávacej činnosti správcov dane dopĺňa aj o činnosť smerujúcu k zabezpečeniu úhrady dane, a to vyhľadávaním majetku, ktorého postihom (napr. zriadením záložného práva) správca dane zabezpečí možnosť dosiahnutia reálnej úhrady dane.
Daňový úrad tak môže získavať informácie o nehnuteľnostiach vo vlastníctve daňového subjektu a v odôvodnených prípadoch ich môže zaťažiť záložným právom.
Zabudnutý podpis na daňovom priznaní
Na záver pripájame pozitívnu zmenu. Ak bude daňové priznanie podané nepodpísané, daňový úrad bude mať povinnosť vyzvať dotyčnú osobu, aby daňové priznanie podpísala v určenej lehote dodatočne bez uloženia pokuty. Nepodpísanie daňového priznania je častou chybou, ktorú daňové subjekty robia pri podávaní daňových priznaní.
