Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“).

Kto je povinný tvoriť sociálny fond

Sociálny fond je povinný tvoriť zamestnávateľ. Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. služobný pomer, výkon funkcie sudcu, štátnozamestnanecký pomer).

Zákon o sociálnom fonde nerozlišuje, či je zamestnávateľom podnikateľ, nepodnikateľská organizácia, štátny orgán a pod.

Príklad: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.

Príklad: S.r.o založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nie je v tomto prípade povinná tvoriť sociálny fond.

Príklad: Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely. Zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu – je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. Prvým je obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. Druhým je pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond. Sociálny fond bude tvoriť len v súvislosti s pracovným pomerom zamestnanca.

Príklad: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.

Príklad: Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.

Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, a to aj v prípade, ak bude zamestnávať čo i len jedného zamestnanca.

Z čoho a v akej výške sa tvorí sociálny fond

V zmysle zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond tvorí ako úhrn:

  1. povinného prídelu,
  2. ďalšieho prídelu,
  3. ďalších zdrojov.

Nie všetci zamestnávatelia sú povinní tvoriť sociálny fond prostredníctvom všetkých uvedených prídelov. Povinný prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov. V prípade ďalšieho prídelu musí zamestnávateľ sledovať, či spĺňa podmienky definované zákonom o sociálnom fonde. Tvorba sociálneho fondu z ďalších zdrojov závisí výlučne od rozhodnutia zamestnávateľa.

Pre zamestnávateľov, ktorí nie sú podnikateľmi (napr. občianke združenia, nadácie, neziskové organizácie), platí všeobecné pravidlo, že sociálny fond tvoria v rámci možností svojho rozpočtu.

Povinný prídel na tvorbu sociálneho fondu

Povinným prídelom na tvorbu sociálneho fondu je prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov, nakoľko povinnosť tvoriť sociálny fond formou tohto prídelu vyplýva priamo zo zákona o sociálnom fonde.

Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov. Vyšší povinný prídel závisí od rozhodnutia zamestnávateľa, prípadne od kolektívnej zmluvy, ktorou je viazaný.

Obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu platí pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku. Týmito zamestnávateľmi sú podnikatelia v zmysle Obchodného zákonníka (napr. živnostníci, slobodné povolania, s.r.o. založené na podnikateľské účely).

Ak majú podnikatelia záujem tvoriť sociálny fond prostredníctvom povinného prídelu vo výške viac ako 0,6 %, maximálne však do výšky 1 %, musia splniť súčasne všetky tieto podmienky:

  • za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk,
  • splnili si všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku,
  • splnili si všetky odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Podnikateľ, ktorý nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.

Príklad: Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, nie je možné zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde túto situáciu špecificky neupravuje, preto by zamestnávateľ mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.

Zároveň upozorňujeme, že zákon o sociálnom fonde vyžaduje od zamestnávateľa (podnikateľa), aby zisťoval dosiahnutie zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde neobsahuje osobitnú úpravu pre prípady, ak je účtovným a zdaňovacím obdobím zamestnávateľa iné obdobie ako kalendárny rok (hospodársky rok alebo tzv. medziobdobie).

Ďalší prídel na tvorbu sociálneho fondu

Pokiaľ ide o ďalší prídel zamestnávateľa na tvorbu sociálneho fondu, tento môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným prídelom. Ďalší prídel na tvorbu sociálneho fondu je vo výške:

  • dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (napr. vnútorný predpis služobného úradu polície), alebo
  • sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť (ďalej len „kompenzácia výdavkov na dopravu“) zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonné podmienky.

V obdivoch prípadoch je základom na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, pričom platí, že výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % z tohto základu. Uvedené formy ďalšieho prídelu na tvorbu sociálneho fondu sa navzájom vylučujú.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť kompenzáciu výdavkov na dopravu zamestnancom a zároveň na tento účel tvoriť sociálny fond len v prípade, ak:

  • zamestnáva zamestnancov, ktorí majú na kompenzáciu výdavkov na dopravu zo zákona o sociálnom fonde nárok a súčasne
  • nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu, ktorá mu vyplýva z kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu.

Podľa zákona o sociálnom fonde má nárok na kompenzáciu výdavkov na dopravu každý zamestnanec, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. V roku 2016 je to suma 429 eur.

Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky nároku na kompenzáciu výdavkov na dopravu, ale tvorí sociálny fond formou ďalšieho prídelu na základe kolektívnej zmluvy, resp. interného predpisu, nemá povinnosť poskytovať týmto zamestnancom kompenzáciu výdavkov na dopravu a zároveň nemá povinnosť na tento účel tvoriť sociálny fond.

Ak zamestnávateľovi vznikne povinnosť tvoriť sociálny fond vo výške sumy potrebnej na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu príslušným zamestnancom, zákon o sociálnom fonde zo základu na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu nevylučuje mzdy alebo platy zamestnancov, ktorí nárok na túto kompenzáciu nemajú.

Príklad: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, z ktorých piatim je povinný vyplácať kompenzáciu výdavkov na dopravu. Piati zamestnanci majú hrubú mzdu 1 000 eur a piati zamestnanci majú hrubú mzdu 410 eur, čo znamená, že základom na stanovenie maximálneho limitu ďalšieho prídelu bude suma 7 050 eur. Zamestnanci (piati s hrubou mzdou 410 eur) po skončení mesiaca predložili zamestnávateľovi doklady, na základe ktorých boli ich výdavky na dopravu do zamestnania a späť v úhrne 180 eur. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu je 35,25 eura (0,5 % z 7 050 €). Keďže suma 180 eur presahuje maximálnu sumu ďalšieho prídelu, bude tento prídel vo výške 35,25 eura.

Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu. Samotná existencia kolektívnej zmluvy, ktorou je zamestnávateľ viazaný, nevylučuje jeho povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho príspevku. Zamestnávateľ ho musí tvoriť v sume potrebnej na kompenzáciu výdavkov na dopravu zamestnancov v rámci limitov stanovených zákonom o sociálnom fonde.

Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný nad rámec povinného prídelu tvoriť sociálny fond aj ďalším prídelom vo výške 0,25 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Keďže sa zamestnávateľ zaviazal tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, nemôže tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov. Zároveň títo zamestnanci nemajú zo zákona o sociálnom fonde nárok na kompenzáciu výdavkov na dopravu.

Ďalším povinným prídelom sociálny fond netvorí zamestnávateľ, ktorému táto povinnosť nevyplýva z kolektívnej zmluvy (príp. kolektívnu zmluvu uzavretú vôbec nemá), resp. z vnútorného predpisu a zároveň nezamestnáva takého zamestnanca, ktorému musí poskytovať príspevok na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.

Tvorba sociálneho fondu z ďalších zdrojov

Zákon o sociálnom fonde umožňuje všetkým zamestnávateľom tvoriť sociálny fond aj z ďalších zdrojov, ktorými sú zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu.

Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. je to zisk po zdanení a vytvorení príslušných fondov).

Prídely do sociálneho fondu z ďalších zdrojov nie sú zákonom o sociálnom fonde limitované minimálnou ani maximálnou výškou.

Tvorba sociálneho fondu a daňové výdavky (náklady)

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom). Tvorbu sociálneho fondu prídelmi z ďalších zdrojov zamestnávateľ nemôže zahrnúť do daňových výdavkov (nákladov).

Prídel na tvorbu sociálneho fondu Daňový výdavok (náklad)
povinný prídel (z hrubých miezd alebo platov) áno
ďalší prídel na základe kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu áno
ďalší prídel na účely kompenzácie výdavkov na dopravu áno
prídel z ďalších zdrojov (napr. dary, zo zisku) nie

Kedy je zamestnávateľ povinný tvoriť sociálny fond

Tvorbu sociálneho fondu je zamestnávateľ povinný upraviť v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, pričom musí rešpektovať požiadavky zákona o sociálnom fonde a podmienky, ktoré si stanovil pre tvorbu sociálneho fondu sám.

V prípade prídelov, ktorých výška je naviazaná na hrubé mzdy alebo platy zúčtované zamestnanom na výplatu, týmito prídelmi je zamestnávateľ povinný tvoriť sociálny fond mesačne. Ide napr. o povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 % z určeného základu. Obdobne to platí aj pre ďalší prídel, ktorým sa tvorí sociálny fond na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov. Za mesiac december môže zamestnávateľ vychádzať z predpokladanej výšky miezd alebo platov.

Po skončení kalendárneho roka je zamestnávateľ povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu v lehote najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. V prípade potreby sa výška sociálneho fondu upraví. Nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond (mesačne formou jednotlivých prídelov) najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Musia byť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom účte?

Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, v zmysle zákona o sociálnom fonde musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte. V praxi je potrebné túto požiadavku aplikovať v nadväznosti na:

  • sústavu účtovníctva, v ktorej zamestnávateľ účtuje (jednoduché alebo podvojné účtovníctvo), alebo
  • spôsob, iný ako vedenie účtovníctva, ktorým uplatňuje daňové výdavky (paušálne výdavky, daňová evidencia).

Príklad: Zamestnávateľ prostriedky sociálneho fondu sústreďuje na bežnom bankovom účte, ktorý zároveň používa aj na podnikateľské účely v rámci bežnej prevádzky. Ak vedie:

  • podvojné účtovníctvo, tak o tvorbe a čerpaní sociálneho fondu bude účtovať na analytickom účte k účtu pre bežné bankové účty (zároveň je vhodné, aby viedol podrobnú analytickú evidenciu aj k účtu sociálneho fondu, prípadne ďalšiu podsúvahovú evidenciu),
  • jednoduché účtovníctvo, tak o tvorbe a čerpaní sociálneho fondu bude účtovať v knihe sociálneho fondu.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Ak má zamestnávateľ vedený samostatný bankový účet na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a využije možnosť tvoriť sociálny fond za mesiac december z predpokladanej výšky miezd alebo platov, je povinný previesť finančné prostriedky na účet sociálneho fondu do 31. decembra.

Príklad: Zamestnávateľ má zriadený samostatný bankový účet sociálneho fondu. Výplatný termín za kalendárny mesiac má stanovený na 8. deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Sociálny fond je povinný vytvoriť najneskôr v 8. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Finančné prostriedky sociálneho fondu je povinný odviesť na samostatný bankový účet najneskôr v 13. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Príklad: Zamestnávateľ má zriadený samostatný bankový účet sociálneho fondu. Výplatný termín za kalendárny mesiac má stanovený na posledný deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Sociálny fond je povinný vytvoriť a zároveň tieto finančné prostriedky odviesť na samostatný bankový účet najneskôr v posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Použitie sociálneho fondu (príspevky zo sociálneho fondu)

Použitie sociálneho fondu, podmienky poskytovania príspevkov zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ môže použiť sociálny fond na:

  • stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. príspevok zamestnávateľa k cene stravného lístka),
  • dopravu do zamestnania a späť (ide o dobrovoľný príspevok dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa),
  • účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. nákup permanentiek do fitness centra, nákup vstupeniek do divadla),
  • rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. nákup poukážok na masáž, saunu, kúpeľný pobyt),
  • zdravotnú starostlivosť (napr. príspevok na vyšetrenie zraku, príspevok na nákup liekov),
  • sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. príspevok na zmiernenie následkov pri úmrtí člena rodiny – živiteľa rodiny, príspevok na zmiernenie následkov živelnej udalosti),
  • doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Nesmie však používať sociálny fond na účely odmeňovania za prácu.

Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. Za rodinného príslušníka sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca.

Zdaňovanie (daň z príjmov) a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa. Z pohľadu daňového plánovania zamestnávateľa je však výhodnejšie používať na oslobodené plnenia prostriedky zo sociálneho fondu, ktoré boli pri tvorbe daňovým výdavkom (nákladom).

Prípadmi, kedy na uplatnenie oslobodenia od dane z príjmov u zamestnanca musí byť plnenie poskytnuté zo sociálneho fondu, je sociálna výpomoc z dôvodu:

  • úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca,
  • odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo
  • dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka).

Ide o plnenie, ktoré bolo do zákona o dani z príjmov doplnené s účinnosťou od 1. januára 2016 a prvýkrát sa bude uplatňovať, ak bude poskytnuté v roku 2016 a neskôr.

Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Upozorňujeme aj na výnimku, že poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca. V tomto prípade však nie je podmienka, že príspevok musí byť vyplatený zo sociálneho fondu.

V opačnom prípade, ak plnenie zo sociálneho fondu nie je predmetom dane z príjmov alebo je od dane z príjmov oslobodené, nepodlieha odvodovým povinnostiam u zamestnanca ani u zamestnávateľa.

Príklad: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu prenajme pre zamestnancov ľadovú plochu na zimnom štadióne na 2 hodiny každý pondelok večer. Nepeňažné plnenie je u zamestnancov od dane z príjmov oslobodené. Zamestnanci ani zamestnávateľ neplatia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.

Príklad: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi poukážky na nákup lístkov do divadla a poskytne ich zamestnancom. Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov]. Zamestnávateľ aj zamestnanec bude platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.

Príklad: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi hodinky, ktoré odovzdá bývalým zamestnancom pri životnom jubileu. Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne. Neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH (t. j. nakupovať tovary a služby bez DPH).

Text je spracovaný podľa právneho stavu platného k 1.9. 2016

Kto sme?


Sme tím odborníkov na daňovú a účtovnú problematiku. 

Viac o nás

Vedeli ste, že finančná správa uložila pri kontrolách v roku 2014 sankcie vo výške viac ako 18 mil. eur?