Odklad daňového priznania

Daňové priznanie sa za bežných okolností podáva do konca marca

Podľa § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sa daňové priznanie k dani z príjmov podáva daňovému úradu do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak je teda zdaňovacím obdobím daňovníka kalendárny rok, daňové priznanie sa podáva do 31. marca nasledujúceho roka po skončení tohto zdaňovacieho obdobia. V lehote na podanie daňového priznanie je daňovník povinný daň z príjmov aj zaplatiť. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov je najbližší nasledujúci pracovný deň.

Možnosť oznámiť odklad daňového priznania

Na základe oznámenia podaného daňovému úradu najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, teda obvykle najneskôr do konca marca, si môže daňovník predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri celé kalendárne mesiace. Novou lehotou na podanie daňového priznania a rovnako aj na zaplatenie dane z príjmov tak môže byť 30. jún. Ak ide o daňovníka, ktorého súčasťou príjmov sú aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, môže si takýto daňovník lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov . Predĺženou lehotou na podanie daňového priznania daňovníka, ktorý má aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, tak môže byť 30. september.

V tejto súvislosti je dôležité rozlišovať, čo sa za príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí považuje a čo nie. V prípade aktívne vykonávanej činnosti je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroju príjmov štátne územie, na ktorom sa táto činnosť vykonávala. V prípade pasívnych príjmov súvisiacich s nakladaním s majetkom je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroju príjmov rezidencia osoby, ktorá tento príjem vypláca. Ak teda napríklad Slovák pracoval v Rakúsku, ide o príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí, ale ak napríklad Slovák predal tovar z tuzemska do zahraničia, nejde o príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí.

Odklad daňového priznania daňovníka v konkurze a likvidácii

Vyššie uvedené pravidlá o možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania sa nevzťahujú na daňovníkov v konkurze alebo v likvidácii. Takýto daňovníci majú z tohto dôvodu iné zdaňovacie obdobie. Pôvodné sa im končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu alebo dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie a nové zdaňovacie obdobie sa im začína dňom vyhlásenia konkurzu, resp. dňom vstupu do likvidácie. Preto pre nich platia aj osobitné ustanovenia o možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania. Daňovníkovi v konkurze alebo v likvidácii môže povoliť daňový úrad na základe žiadosti podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania predĺženie lehoty na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace.

Ako oznámiť odklad daňového priznania daňovému úradu

O predĺženie lehoty na podanie daňového priznania sa daňový úrad nežiada a daňový úrad ho ani neschvaľuje. Odklad daňového priznania sa vykonáva len na základe oznámenia daňovému úradu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Výnimkou sú spomínaní daňovníci v konkurze a likvidácii, ktorí o odklad daňového priznania musia daňový úrad požiadať. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania môžete miestne príslušnému daňovému úradu podľa svojho bydliska alebo sídla podať osobne jeho návštevou, písomne zaslaním poštou alebo elektronicky. Povinne elektronicky cez všeobecné podanie musia oznámiť odklad daňového priznania daňovníci, ktorí majú povinnosť komunikovať s Finančnou správou elektronicky (napríklad platitelia DPH).

Čo musí obsahovať oznámenie o odklade daňového priznania

Záväzný vzor oznámenia o odklade daňového priznania neexistuje, ale zákon o dani z príjmov definuje náležitosti, ktoré musí oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania obsahovať. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania musí okrem identifikačných údajov daňovníka obsahovať aj:

• novú lehotu na podanie daňového priznania, v ktorej bude daň z príjmov aj splatná, pričom táto lehota musí pripadnúť na koniec kalendárneho mesiaca (prípadne na najbližší nasledujúci pracovný deň, ak koniec tohto mesiaca pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja),
• ak sú súčasťou príjmov daňovníka aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, v oznámení o odklade daňového priznania sa uvedie aj táto skutočnosť.

O odklade daňového priznanie nemusí podnikateľ- fyzická osoba informovať Sociálnu poisťovňu ani zdravotnú poisťovňu (nie je potrebné s nimi o tom ani vopred komunikovať), bude ich o tom informovať automaticky Finančná správa.

Komu sa oplatí podať oznámenie o odklade daňového priznania

Pre podnikateľa môže byť výhodné predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania predovšetkým v nasledujúcich prípadoch:

1. Nestíhate podať daňové priznanie v riadnom termíne – Ak z akýchkoľvek dôvodov nestíhate podať daňové priznanie do konca marca (napríklad ste dlhodobo v zahraničí), oznámenie o odklade daňového priznania je jedinou možnosťou, ako môžete predísť sankciám za nepodanie daňového priznania v stanovenej lehote.
2. Nemáte skompletizované účtovníctvo alebo daňovú evidenciu – V prípade, že z rôznych dôvodov nemáte kompletné účtovníctvo alebo daňovú evidenciu (napríklad Vám chýbajú nejaké doklady), nemôžete ani správne vyplniť daňové priznanie, pretože pri zisťovaní základu dane z príjmov sa vychádza práve z účtovníctva alebo daňovej evidencie. Ak napriek tomu daňové priznanie podáte s nepresnými údajmi, museli by ste neskôr podávať dodatočné alebo opravné daňové priznanie, ktoré môže byť spojené s prípadnými sankciami. Preto je v takejto situácii priam nevyhnutné oznámiť daňovému úradu odklad daňového priznania.
3. Nemáte voľné peňažné prostriedky alebo ich chcete využiť inak – Na základe oznámenia o odklade daňového priznania si zároveň na rovnakú lehotu odkladáte aj povinnosť zaplatiť daň z príjmov. Takáto možnosť môže byť vhodná pre tých podnikateľov, ktorí z nejakého dôvodu momentálne nemajú voľné peňažné prostriedky alebo ich zatiaľ plánujú vynaložiť na iný účel.
4. Môžete ušetriť na preddavkoch na daň z príjmov – Pri posudzovaní, či bude podnikateľ povinný platiť preddavky na daň z príjmov a určovaní ich výšky, sa vychádza z jeho poslednej známej daňovej povinnosti, teda z jeho posledného daňového priznania. Ak podnikateľovi na základe jeho príjmov vychádza, že mu vznikne povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov alebo bude platiť preddavky vyššie ako doteraz, je pre neho výhodnejšie oznámiť odklad daňového priznania. Týmto si platenie týchto preddavkov tiež odloží o tri, resp. o šesť mesiacov a tak na istý čas ušetrí peniaze.
5. Samostatne zárobkovo činná osoba môže ušetriť na odvodoch – Podobne, ako pri preddavkoch na daň z príjmov, sa aj pri posudzovaní vzniku platenia sociálnych odvodov a ich výšky vychádza z vašich posledných príjmov uvedených v daňovom priznaní. Ak ste začínajúci podnikateľ a ešte neplatíte sociálne odvody alebo ich platíte v nižšej výške, ako by ste ich platili z príjmov za predchádzajúci rok, môžete odkladom daňového priznania ušetriť. Predĺžením lehoty na podanie daňového priznania začnete sociálne odvody v novej výške platiť o tri mesiace neskôr, teda od 1. októbra namiesto ich platenia v takejto výške už od 1. júla.

Pre koho je odklad daňového priznania nevýhodný

Na druhej strane, existujú aj situácie, kedy môže byť pre podnikateľa predĺženie lehoty na podanie daňového priznania nevýhodné:

1. Možnosť ušetriť na preddavkoch na daň z príjmov – Ide o opačnú situáciu ako vtedy, kedy sa v súvislosti s preddavkami na daň z príjmov oplatí odklad daňového priznania. Ak podnikateľ platí preddavky na daň z príjmov a na základe príjmov za posledné zdaňovacie obdobie by mu vyšli preddavky na daň z príjmov v nižšej výške alebo dokonca žiadne, odklad daňového priznania sa mu neoplatí, pretože by zbytočne o niekoľko mesiacov navyše platil vyššie preddavky na daň z príjmov.
2. Skoršie vrátenie daňového preplatku – S preddavkami na daň z príjmov a skorším podaním daňového priznania súvisí aj to, že ak ste v priebehu zdaňovacieho obdobia zaplatili preddavky na daň z príjmov vo vyššej výške ako je výška Vašej daňovej povinnosti, tak Vám vznikne preplatok na dani z príjmov, ktorý Vám daňový úrad na základe skoršieho podania daňového priznania vráti skôr, ako keby ste mali odklad daňového priznania.
3. Samostatne zárobkovo činná osoba môže ušetriť na odvodoch – Podobne, ako v prípade preddavkov na daň z príjmov, ak napríklad živnostník platí sociálne odvody a jeho minuloročné príjmy v porovnaní s príjmami spred dvoch rokov poklesli, bude s vysokou pravdepodobnosťou platiť nižšie sociálne odvody alebo dokonca žiadne. Preto, ak takýto podnikateľ podá daňové priznanie do konca marca, tak sociálne odvody nebude platiť vôbec alebo ich bude platiť v nižšej výške o niekoľko mesiacov skôr.
4. Žiadosť o podnikateľský úver - Jedným z dôvodov, prečo by mohol niekto uvažovať na podaním daňového priznania v riadnej lehote, môže byť skutočnosť, že chce banku požiadať o podnikateľský úver a k žiadosti banka požaduje predloženie jeho daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Sankcie za nepodanie daňového priznania v lehote

Ak do konca marca neoznámite daňovému úradu odklad daňového priznania a v tejto lehote daňové priznanie nepodáte, podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov sa dopúšťate správneho deliktu, za ktorý Vám daňový úrad uloží sankciu vo výške od 30 eur do 16 000 eur. V prípade, že oznámite odklad daňového priznania a vo Vami uvedenej lehote nepodáte daňové priznanie, ide tiež o správny delikt nepodania daňového priznania v ustanovenej lehote s rovnakou výškou sankcie zo strany daňového úradu.